Zásady vedenia rozhovoru

Neverbálne správanie

Výber správnych slov a vytvorenie viet a väčších zmysluplných celkov z nich dáva význam našej komunikácii s druhými. Ale spôsob, ako sa to hovorí, je prinajmenšom tak dôležitý ako to, čo sa hovorí. Účinná komunikácia je totiž okrem obsahu podmienená tiež neverbálnym a paralingvistickým prejavom.

Medzi neverbálne správanie patrí primeraný výraz tváre, gestá, postoje, očný kontakt, vzdialenosť medzi ľuďmi. Kľúčové paralingvistické zručnosti zahŕňajú silu hlasu, plynulosť a tempo, citový prejav, tón, latencia v odpovediach.

Tieto neverbálne a paralingvistické komponenty sociálneho správania sú médiá, ktoré nesú značnú časť významov a odkazov v styku medzi ľuďmi.

Počas sociálneho kontaktu dbajte na nasledujúce veci: 

• Očný kontakt: pozrite sa na druhú osobu, keď začínate hovoriť, a potom občas počas hovoru. Pozerajte sa na druhého, keď hovorí k vám. Skúste však Nepozerať uprene ani nehypnotizovať pohľadom. Ak vám priamy pohľad do očí robí ťažkosti, nacvičujte ho s niekým blízkym, alebo sa pozerajte nie priamo do očí, ale v okruhu asi 15 centimetrov okolo nich - robí to dojem, že sa do očí pozeráte.
• Výraz tváre: mal by byť v súlade s tým, čo hovoríte. Nezmäťte ľudí tým, že sa šklebíte pri tom, keď hovoríte, že sa cítite výborne, alebo tým, že hovoríte niekomu, že máte na neho zlosť, a pritom sa doširoka usmievate.
• Postoj: zaujmite otvorený, uvoľnený postoj, buďte otočený k osobe, s ktorou hovoríte. Ak počúvate, nakloňte sa ľahko k hovoriacemu. Nekrížte zbytočne ruky a nohy.
• Spôsob, akým hovoríte: hovorte dostatočne hlasno a jasne. Dávajte pozor, aby ste nezrýchľoval a nestišovali hlas. Medzi vetami sa nadýchnite a urobte si prestávku. Zreteľne artikulujte a dajte svojmu hlasu farbu. Neskáčte druhému do reči.
Ak vás čaká verejná reč alebo vystúpenia, vyskúšajte si je pred zrkadlom a natočte sa na magnetofón. Potom svoj prejav prípadne vylepšujte.

Začatie konverzácie 

Rozhovor väčšinou nezačína priamo slovami. Pred prvým vysloveným slovom je takmer vždy utvorený mimoslovný kontakt - Očami, úsmevom, postojom, gestom. Pred začiatkom konverzácie máva mnoho ľudí tendenciu si myslieť, že konverzácia môže prebiehať dobre len v tom prípade, že sa hovorí o zaujímavých a inteligentných témach. Často býva opak pravdou. V skutočnosti konverzácie zvyčajne začína celkom obyčajnými každodennými otázkami. Američania tomu hovoria »small talks«, u nás by sa dalo povedať »pokec«. Zvyčajne začínajú otázkami typu:

• To je horúco (chladno, zima, daždivo), že?
• Poznáte tu niekoho?
• Majú tu nádhernú záhradu (bazén, pláž, terasu), že áno?
 • Neviete náhodou, koľko je hodín?
• Nemáte náhodou zápalky?
• Čo vás sem priviedlo?
• Mala ste dlhú cestu?
• Ako sa vám to (tú) páči?

Väčšina ľudí vie, že otázky tohto typu sú pozvánkou k rozhovoru. Vlastne testujú, či ten druhý si chce rozprávať alebo nie. Keď rozhovor začne, väčšinou je prevedený na inú tému. Popravde sú tieto otázky prípravou na viac osobné otázky a oznámenie.

Udržiavanie konverzácie: zručnosť načúvať a podporovať Mnoho ľudí trpí obavou, že v určitej chvíli nebudú mať čo povedať.  Bývajú presvedčení, že dobrý sociálny kontakt môžu mať len dobrí rečníci. V skutočnosti je to trochu inak.

Najlepší sociálny kontakt, a tiež veľkú obľubu, majú ľudia, ktorí vedia dobre načúvať. To preto, že ostatní sa v ich prítomnosti cíti uvoľnene a príjemne. Preto nie je vôbec dôležité nútiť sa niečo povedať. Stačí dávať neverbálne najavo, že počúvame, klásť otvorené otázky, občas dať voľné informácie o sebe a otvoriť sa.

• Neverbálne prejavy načúvanie. Medzi najdôležitejšie neverbálne prejavy načúvanie patrí očný kontakt a pokyvovanie hlavou sprevádzané. " Hm, Aha ".
• Empatické poznámky. Vyjadrujú krátko pochopenie, podporu, úžas vetami typu."Tomu rozumiem. Chápem vás. To muselo byť zložité. To je bezchybné ."
• Otvorené a uzavreté otázky. Otvorené otázky začínajú zámenami "Kto, čo, kde, kedy, ako Čo si myslíte o tom jedle? Aké sú vaše koníčky? Môžete mi povedať svoj názor na ...? ". 
Na otvorené otázky sa väčšinou odpovedá vetou alebo celým rozprávaním. Otvorené otázky nabádajú druhého k tomu, aby sa rozvyprával. Pomáhajú udržiavať konverzáciu.
Naopak na uzavreté otázky sa odpovedá iba slovíčkami "Áno Nie". Napríklad: "Lyžujete rád? Chutí vám to jedlo? Máte rád prechádzky? Hm" mu uľahčujeme hovoriť o sebe a o veciach, ktoré pre neho majú význam. Naviac ich môžeme využiť pre voľné informácie o sebe alebo pre sebaotvorenia. 
• Sebaotvorenie. Ide o oznámenie osobných myšlienok, pocitov a hodnotenia a citových reakcií, ktoré v nás vzbudzujú voľné informácie partnera. Hovoríme vlastne o sebe vo vzťahu k voľným informáciám. Sebaotvorenie vedie k osobnejšiemu tónu rozhovoru, pretože v ňom prezentujeme svoje vlastné pocity, pohnútky a preference. 

Ukončenie konverzácie 

Podobne ako sa učíme rozvinúť a udržať príjemne plynúce rozhovor s málovravný osobou, potrebujeme sa tiež naučiť prevádzať v rozhovore s veľavravnou osobou hovor na inú tému. Rovnako ako sa musíme naučiť nezaujímavý alebo zdržujúci rozhovor vhodne uzavrieť. Niektorí ľudia so sociálnou fóbiou majú strach, že nebudú schopní ukončiť rozhovor s inou osobou, a tiež sa im to občas stáva. Podobne ako existujú početné frázy na začatie rozhovoru, existujú iné, o ktorých väčšina ľudí vie, že slúži na jeho ukončenie. 

Pozrime sa na niektoré typické: 
• Príjemne som si s vami porozprával. Teraz ale budem musieť ísť za šéfom. 
• Je to moc zaujímavé, ale umieram hladom (smädom). Pôjdem si niečo kúpiť. 
• Ďakujem za rozhovor. Potrebujem teraz ísť chvíľu na čerstvý vzduch. 
• Bolo príjemné sa s vami rozprávať, teraz by som si rada dočítala knihu.

Pri ukončovaní konverzácie robia niektorí ľudia chybu, že sa dlho ešte dívajú na partnera alebo položí ďalšiu otázku. Oboje je typické pre načúvanie a býva pre druhého signálom, že má v konverzácii pokračovať. 

Reakcia spätnou väzbou Pojem spätná väzba budeme používať pre poskytnutie informácie o tom, ako určité správanie pôsobí na nás: "Ja cítim X, keď ty robíš Y. " Spätná väzba môže byť pozitívna, napr "Mne sa páčilo, že si to povedal stručne. "Pozitívna spätná väzba vedie k posilňovaniu uvedeného správania, tj k zvýšeniu pravdepodobnosti, že sa správanie bude opakovať. Môže byť tiež negatívna spätná väzba, napr "Naštval si ma, že si mi to nepovedal priamo. " Negatívna spätná väzba vedie k zoslabeniu daného správania, k zníženiu pravdepodobnosti, že sa dané správanie bude opakovať. Pre formovanie správanie je však ďaleko menej účinná ako pozitívna spätná väzba.

#21