Byť odlišný, pre srandu druhým, zažiť pohŕdanie a zahanbenia, to všetko je pravdepodobne spojené s evolučne starým strachom z vylúčenia a smrti. Preto môže byť tento strach tak silný.
Nie je vždy jasné, ako sociálna fóbia u konkrétneho človeka vzniká. Zriedka sa objaví po jasnom traume (napr. výsmechu spolužiakov), častejšie po menších sociálnych neúspechoch a následnom vyhýbaní sa situáciám.
Sociálna fóbia môže tiež vzniknúť napodobňovaním rodičovských vzorov, ktoré dieťa kopíruje. Jedným z ďalších faktorov môže byť nedostatok sociálnych zručností, ktoré človek nezískal v prostredí, v ktorom vyrastal (nemal možnosť je vidieť u rodičov alebo najbližších), alebo ich nerozvinul, či zabudol kvôli dlhodobej chorobe, izolácií a pod.
A ak niekto nemá v registri určité správanie, môže sa v situáciách, kedy ho naliehavo potrebuje, rozvinúť významná úzkosť. Nezanedbateľný vplyv môžu mať biologické faktory.
Dispozícia k celkovo zvýšenému napätiu môže byť vrodená. U jedincov so sociálnou fóbiou dochádza v niektorých oblastiach mozgu k úbytku hladiny neurotransmiterov (chemických látok, ktoré prenášajú nervový signál medzi jednotlivými bunkami) a následne k obmedzenému prevodu informácií.
U sociálnej fóbie sa študujú najmä tri neurotransmitery: serotonín (nedostatok), noradrenalín (nadbytok) a dopamín (nedostatok). Tieto zmeny potom môžu pôsobiť ako zotrvačník úzkosti.
#4