Vyhýbanie vedie k zvyšovaniu neistoty, strate sebadôvery. Postupne dochádza k poklesu sociálnych zručností, teda schopnosti prirodzene sa správať v medziľudských situáciách. Ľudia dokonca môžu svoj strach kamuflovať skrytým spôsobom.
Odvádzajú od seba pozornosť niekam inam. snažia sa tým minimalizovať riziko, že si ich všimnú druhí. Často sa veľmi nenápadne obliekajú, nezačínajú rozhovor, vyhýbajú sa očnému kontaktu, na otázky odpovedajú veľmi krátko a pod
Najefektívnejšou cestou nápravy je vystaviť sa styku s ľuďmi v situáciách, ktorých sa človek obáva, otvorene a bez skrytého vyhýbanie, a to opakovane. Len tak napätie postupne klesá a situácia sa riešili s menšou námahou.
Je to však spočiatku ťažké. Preto treba postupovať krok za krokom, v hierarchicky usporiadaných stupňoch podľa obtiažnosti. Tiež je dôležité sa ďalším situáciám vystaviť už s určitou naučenou zdatnosťou - je teda potrebné naučiť sa sociálnym zručnostiam, ktoré človek neovláda.
#13