Príznaky Sociálnej Fóbie

Príznaky sociálnej fóbie telesné príznaky búšenie srdca, tras, potenie, knedlík v krku, zrýchlené dýchanie, červenanie, svalové napätie alebo naopak ochabnutosť, závraty, tlaky v oblasti žalúdka, pocity na zvracanie a pod

Správanie vyhýbanie sa, mlčanie, schovávanie (za ruky pred tvárou), tichý hlas, rýchla reč, zadrhávanie, pobehovanie, prešľapovanie, únik z miesta subjektívne príznaky

1. myšlienky 

• vysmejú sa mi!
• strápnim sa!
• Čo budem robiť?!
• To nevydržím!
• Čo keď ma nič nenapadne?
• Rýchlo preč!

2. emočné stavy 

strach, úzkosť, hnev na seba i druhé, stud, bezmocnosť

3. vnútorné presvedčenie 

• zraniteľnosť - Som vždy zraniteľný v sociálnej situácii
• stupňovanie - Budem sa cítiť horšie a horšie
• strata kontroly - Nedokážem vydržať príznaky

Dôsledky

• vyhýbavé a zabezpečovacie správanie
• úzkosť z očakávania predom
• pokles sebadôvery myšlienky

Ten, kto trpí sociálnou fóbiou, sa pohybuje v bludnom kruhu. Ústrednú úlohu pri vzniku a udržiavaní tohto bludného kruhu majú úzkostné automatické negatívne myšlienky a predstavy. Samotné pomyslenie na sociálnu situáciu, ktorá vzbudzuje úzkosť, môže vyvolať rovnaké príznaky ako reálna situácia sama.

Úzkostné myšlienky je niekedy ťažké si vôbec uvedomiť, pretože sa objavujú automaticky, bez toho aby sme o nich premýšľali, a preto na seba nepútajú žiadnu vedomú pozornosť. Automatické myšlienky sú také myšlienky, ktoré človeku prichádzajú na myseľ a on nad nimi ďalej nehlbá.

Samy od seba nás napádajú, bez toho aby sme chceli. Máme ich prakticky neustále, väčšinou im ani nevenujeme pozornosť, komentujú udalosti, ktoré prežívame. Človek automatické myšlienky prijíma, bez toho, aby uvažoval, či sú pravdivé alebo nie, často im verí, a tak ich ďalej logicky nerozoberá.

Myšlienky majú tendencie tvoriť reťazce. U zdravého človeka automatické myšlienky bežne nemenia emócie, pretože sú neutrálne:

Spýtam sa toho vodiča, kam ide tento autobus vedľa neho. Odpovie mi kam a nebudem to musieť zdĺhavo hľadať. Alebo ak sú náhodou úzkostné, sú ihneď neutralizované povzbudivými myšlienkami: Čo keď bude naštvaný, že ho otravujem, a povie mi, nech si to nájdem sám? Tak to bude maximálne chvíľu nepríjemné a nájdem si to sám, alebo sa spýtam nejakého človeka na zastávke, alebo: Poviem mu, že mu rozumiem, že to po ňom chce asi veľa ľudí. A že tú prácu obdivujem. A znovu sa ho spýtam, či to nevie.

Pri očakávaní sociálnej situácie alebo priamo v nej prevažujú u ľudí so sociálnou fóbiou úzkostne automatické myšlienky. Chýba vyváženie posilňujúcimi alebo konštruktívnymi myšlienkami. Naopak úzkostné myšlienky sa automaticky reťazujú, takže človek je stále viac vydesený:

Neviem, čo mám hovoriť - všetci očakávajú, čo poviem - kukajú na mňa - som trápny - preboha, čo mám robiť - už sa mi trasú ruky - to je hanba - stále ma nič nenapadá - musí si hovoriť, že som idiot - ja som vôl, prečo som sa s nimi začal baviť - Musím preč - rýchlo odtiaľ - rýchlo sa vyhovorím a preč ...
#8